Yeti krab, vedecky známy ako chlpatá kiwa, je jedným z najzáhadnejších a najfascinujúcejších druhov morského sveta. Jeho objavenie v roku 2005 znamenalo míľnik v morskej biológii, keďže patrí do novej rodiny tzv Kiwaidae. Tieto stvorenia, ktoré obývajú hlbiny Tichého oceánu, si vyslúžili prezývku „Yeti“ vďaka svojim jedinečným fyzickým vlastnostiam, ako napr. pinzeta pokrytá hodvábnymi vláknami pripomína srsť legendárneho snehuliaka.
Kde žije krab Yeti?
Krab Yeti žije hlavne v bazaltové zóny ktoré obklopujú hydrotermálne prieduchy a studené priesaky nachádzajúce sa v hĺbkach až 2.300 metro. Tieto extrémne podmienky, charakteristické vysokými teplotami a úplnou absenciou slnečného žiarenia, robia z ich prostredia nehostinné miesto pre väčšinu druhov. Tento krab však vyvinul a pôsobivá prispôsobivosť čo jej umožňuje prosperovať v týchto aktívnych sopečných oblastiach.
Štúdie ukazujú, že krab Yeti preferuje hydrotermálne prieduchy, kde je horúca voda bohatá na minerály Poskytuje priaznivé prostredie pre množenie baktérií, ktoré sú nevyhnutné pre ich prežitie. Tieto stvorenia sa nachádzajú aj v oblastiach, ako je tichomorsko-antarktický hrebeň a hlboké vody pri Veľkonočnom ostrove.
Výrazné fyzikálne vlastnosti
Yeti Crab meria približne 15 centimetrov na dĺžku a vyznačuje sa bielym telom, vďaka ktorému vyzerá ako albín. Tento kôrovec nemá funkčné oči, čo znamená, že je úplne slepý. Namiesto videnia na to používa zmyslové vlákna svojich klieští vnímať svoje okolie a kŕmiť.
Jeho pinzeta je jednou z jeho najvýraznejších vlastností. Tie sú pokryté hodvábnymi vláknami, ktoré fungujú ako domov pre kolónie baktérie. Niektoré teórie naznačujú, že tieto baktérie zohrávajú kľúčovú úlohu pri detoxikácii prostredia a kŕmení krabov, zatiaľ čo iné naznačujú, že by mohli slúžiť ako ochrana pred toxickými prvkami prítomnými vo vode.
Výživa a bakteriálna symbióza
El chlpatá kiwa má stravu založenú hlavne na baktérie ktorá mu rastie v pinzete. Tento proces sa uskutočňuje neustálym pohybom jeho končatín, ktoré miešajú vodu bohatú na minerály okolo jeho vlákien, čím podporujú množenie baktérií. Okrem toho bolo pozorované, že konzumuje aj mikroorganizmy, mušle a iné malé kôrovce prítomné v jeho prostredí.
Symbiotický vzťah s baktériami je témou veľkého vedeckého záujmu. Súčasné hypotézy naznačujú, že tieto baktérie by mohli pomôcť krabovi Yeti rozkladať toxické látky alebo dokonca slúžiť ako priamy zdroj potravy, keďže tráviaci systém kraba je určený na spracovanie zložitých organických látok.
Reprodukcia a životný cyklus
Kvôli ťažkostiam pri štúdiu tohto druhu v jeho prirodzenom prostredí sa o jeho reprodukcii vie len málo. Predpokladá sa však, že podobne ako iné kôrovce, aj krab Yeti vykonáva a vonkajšie hnojenie. Samice pravdepodobne nosia oplodnené vajíčka v bruchu, kým sa nevyliahnu. Potomok musí čeliť nepriazni extrémneho prostredia už od narodenia, čo naznačuje vysokú úmrtnosť v raných štádiách života.
Hrozby a stav ochrany
Hoci sa krab Yeti v súčasnosti nepovažuje za ohrozený druh, čelí potenciálnym hrozbám v dôsledku využívania zdrojov morského dna, ako je ťažba v hydrotermálnych prieduchoch a znečistenie oceánov. Tieto činnosti by mohli výrazne zmeniť ich biotop a ovplyvniť citlivé podmienky potrebné na ich prežitie.
Okrem toho zmena klímy môže mať negatívny vplyv na hydrotermálne prieduchy, zmeniť chemickú dynamiku vody a rovnováhu ekosystému, kde žije krab Yeti.
Zaujímavosti o krabovi Yeti
- Vedecký názov Kiwai pochádza od bohyne v polynézskej mytológii spájanej s mäkkýšmi.
- Okrem chlpatá kiwa, boli identifikované ďalšie druhy čeľade Kiwaidaeako on Kiwa čistý život, objavený v roku 2006, a Kiwa tyleri, ľudovo známy ako „Hoff krab“ pre svoju podobnosť s chlpatou hruďou herca Davida Hasselhoffa.
- Bolo pozorované, že Yeti kraby majú tendenciu zoskupovať sa v hustote až 600 jedincov na meter štvorcový okolo hydrotermálnych prieduchov.
Krab Yeti je aj naďalej symbolom zázrakov ukrytých v hlbinách oceánu. Jeho mimoriadne prispôsobenie sa jednému z najextrémnejších ekosystémov na planéte vyniká nielen svojou jedinečnosťou, ale vyvoláva aj fascinujúce otázky o živote v extrémnych podmienkach a o symbiotickom vzťahu, ktorý má so svojím bakteriálnym prostredím. Pokiaľ bude veda pokračovať v skúmaní morských hlbín, bude tento zvedavý kôrovec aj naďalej prekvapovať svojimi záhadami.